Kvalitné a veľké modelárske výstavy sú na Slovensku vzácne ako šafran. To je jeden z dôvodov, prečo má HMD každoročne pevné miesto v mojom kalendári. No hlavný dôvod je, že organizátormi sú ľudia ktorí sú nielen sami špičkovými modelármi, ale mám ich rád aj pre ich priateľské a milé správanie vždy keď sa stretneme. Osobne ma zvlášť teší, keď od nich počujem ako ich pred rokmi inšpiroval náš popradský modelársky deň. To si veľmi cením.
Výstava je tvorená veľkým stretnutím železničných modelárov, ktorí svoje modulové koľajisko stavajú a prevádzkujú už od štvrtka bez prístupu divákov. Ostatné modelárske odbornosti prichádzajú k slovu vždy v sobotu, kedy sa dvere výstavy otvárajú aj pre širokú verejnosť. Výstavu pripravujú modelárske kluby (ja poznám hlavne členov KLoM Bojnice) spojené v Združení technických a športových činností Bojnice. Tradičným termínom je tretia májová sobota. Mesto Prievidza poskytlo pre výstavu hraciu plochu a zázemie hokejového štadióna aj tento rok zadarmo, plus finančnú podporu. Pomohlo aj mesto Bojnice. My popradskí modelári už roky takúto podporu len nahlas závidíme.
Na výstavu je vchod cez bočnú obslužnú bránu od parkoviska, na ktorom boli predvádzané ukážky veľkých modelov tankov. Tento rok nepršalo, takže vonkajší doplnkový program prebehol úspešne. Po vstupe do haly sa pre diváka otvoril pestrý výber expozícií pripravených podľa jednotlivých odborností modelárstva.
Podstatnú časť plochy už tradične zaberalo veľké modulové koľajisko v mierke HO, na ktorom kluby železničného modelárstva predvádzali imitáciu skutočnej prevádzky podľa grafikonu. Musím priznať, že ma ako diváka toto predvádzanie nudilo, pretože vlakové súpravy väčšinu času stáli. Ak sa už konečne niektorá súprava rozbehla, tak len veľmi pomaly a stála každé dva metre. Je mi jasné, že pri veľkom množstve zúčastnených modelárov nik nechce spôsobiť modelovú nehodu, ale pomalú jazdu podľa grafikonu by si účastníci stretnutia mali nechať na dni „zatvorených dverí“. Mne by sa páčilo ak by som si mohol natočiť aspoň jedno video s rýchlikom „frčiacim“ po dlhej rovine. Veď celková dĺžka trate postavenej z modulov bola určite okolo 100 metrov. Tiež by som železničným modelárom odporúčal postaviť pódium pre detských divákov. Chápem, že modelári potrebujú mať moduly postavené vysoko, ale deti mali šancu pozrieť sa na „vláčiky“ len na rukách rodičov. Ale aby som nebol príliš kritický, s potešením som si vychutnal viaceré veľmi vydarené moduly s nádherne vypracovanými detailmi krajiny a železničných zariadení. Vždy ma dokáže upútať modul vypracovaný s citom pre detail.
Druhou najväčšou plochou na výstave bol hlinený terén pripravený pre jazdenie modelov rôznych terénnych áut, expedičných, vojenských či stavebných, ale aj tankov. Terén bol spestrený cestným mostom (bol žiaľ neprejazdný pre modely kamiónov kvôli ostrému prechodu), „asfaltovými“ cestami, mnohými dekoráciami a „opičou“ dráhou pre expedičné autá. V jednej časti bol kopec vyhradený pre bagrovanie a navážanie hliny, kde mohli diváci vidieť špičkové modely bagrov, nakladačov a ťažkých nákladných áut v akcii. Bol však problém s hlinou v tom, že bola silne hutná, ílovitá a rýchlo sa udupala. Rýchlo vytvorila pevný povrch. Pre menej výkonné nakladače a bagre bola ťažko spracovateľná, lepila sa a tvorila hrudy. Zohnať kvalitnú sypkú hlinu je ťažký oriešok, to poznáme z vlastnej skúsenosti na PMD. Každopádne, po hlinenom teréne sa neustále preháňali modely a bavili divákov jazdeckým umením svojich majiteľov.
Po obvode hlinenej plochy sme mali parkovisko s našimi modelmi RC truckov, modelmi cestných áut a driftovacích brusov. Vedľa boli parkoviská pre ostatné kluby s modelmi tankov, bojovej techniky a terénnych áut. Vystavených bolo mnoho pekných kusov, prakticky všetky unikátne a detailne vypracované.
Bazén s priemerom štyri metre bol postavený v kúte výstavnej plochy a napustený pekne hlbokou vodou. Lode tak nemali problém, že by drhli o dno ale vzhľadom na veľkosť bazéna sa tam pohybovali len menšie kusy. Nádherné veľké modely lodí boli vystavené na stoloch v statickej expozícii. Divák si ich mohol dôkladne prezrieť a oceniť ich spracovanie do posledného detailu.
Modely lietadiel mali vyhradenú svoju časť plochy a hneď vedľa bol malý workshop, kde si deti mohli postaviť vlastné malé balzové hádzadielko. Záujem bol veľký, radosť malo skoro dvesto detí. Veď celý deň bolo vidieť drobcov pobehujúcich s hádzadlami z workshopu. Výborný nápad.
Zvyšok expozície tvorili prezentačné stánky viacerých modelárskych klubov a krúžkov. Niekoľko predajcov malo rozložený tovar na stoloch a krabiciach, ale pre mňa to bolo nezaujímavé.
Usporiadateľom patrí veľká vďaka, že venovali svoj čas a energiu realizácii tejto významnej modelárskej akcie. Už teraz sa teším na budúci rok. Toto príjemné stretnutie s množstvom spriaznených duší určite nevynechám.
© Jozef Anďal, 2019
